Dnes ma na RIA novosti zaujali dve správy:

V prvej s titulkom "Balík balíkov nefunguje" sa autor zavzdušňuje, ako sankcie nefungujú, ako Rusko nachádza nové príležitosti, ako Európa škodí sama sebe. Potešilo, že o Európu už nevravia ako o "gayrope", ale ako o „rajskej záhrade“ a „žiariacom meste na kopci“. Síce to myslia ironicky, ale mňa to potešilo. Sankcie zdvojnásobili príjmy Kremľa, Ameriku dohnali takmer k občianskej vojne, v Európe sa miesto sprchovania utierame handričkou, Rusi sankciám takmer nevenujú pozornosť...

Len prečo potom o nich furt píšu? Asi to vyplýva z priateľskej povahy Ruska. Ak nepriateľ robí chybu, neprekážaj mu v tom... povedal akýsi slávny general. Ale Rusi to nemajú vo svojej dobroprajnej povahe, takže nás v kuse upozorňujú, že sankciami sa sami ruinujeme.

Druhá správa je o tom, ako Británia vyhlásila, že Západ musí prestať eskalovať vojnu na Ukrajine a mal by uzavrieť mier s Ruskom.

Takže Západ uznáva, že na Ukrajine prehral. Teda uznáva to Británia. Teda... za Britániu nejaký David Kurten. Líder Strany dedičstva. Heritage Party Leader. Priznávam, musel som si ho nájsť v Googli, v živote som o ňom nepočul. Ale musí mať svoju váhu v Británii. Alebo aspoň v Rusku.

Toto je ináč v Rusáckych médiách veľmi častý postup. Vezmu názor nejakého niemanda (ospravedlňujem sa D.K. zato, že ho nepoznám), a označia ho za názor celého neruského sveta. Najlepšie nejakého sponzorovaného niemanda, ako je V.O., A.B. alebo R.F. O týchto som už bohužiaľ počul.
Ale pobavila ma diskusia. Samozrejme plná poznámok o štvavých Anglosasoch a Britoch. A konštatovanie, že Británia bude predstavovať vždy problém pre bezpečnosť ruského mira, až kým tam nebude desať rusko-čínskych vojenských základní. Chápete? Nie ruských! Rusko-čínských!! Ale .. nemôžem sa ubrániť dojmu, že viac korektné by bolo napísať čínsko-ruských. Poznáte to, pamätníci pomlčkovej vojny, však?